Hosť: Miro Pikus V podcaste E-tika sme si dali za úlohu otvoriť témy spoločenských dopadov digitálnych technológií. Počas uplynulých dvoch sezón sme sa spoločne s našimi hosťami pýtali, kde vidia hranice toho, kam by sme ešte pri vývoji a nasadzovaní nových technológií a predovšetkým tých inteligentných mali zájsť. Prípadne kde vidia prekročenie tejto červenej čiary a prečo ho považujú za nesprávne. Snažili sme sa s nimi viesť otvorený dialóg a umožniť im prejaviť svoje názory a postoje k témam etiky v digitálnom priestore. V dnešnom diele sa však karta trocha obráti. Tentoraz dostanú priestor naši moderátori, aby nám povedali, čo priniesol tento podcast im, prípadne ktoré témy o ktorých sme tu hovorili v nich najviac zarezonovali. A ako podcast E-tika posunul ich premýšľanie nad tým, čo je správne a čo je dobré s ohľadom na vývoj inteligentných technológií? Prípadne ostalo niečo nedopovedané, čo treba na záver podcastu E-tika zdôrazniť? Ako sa zmenilo ich vnímanie etiky vo vzťahu k AI a iným moderným technológiám? V tomto Vianočnom špeciále sa budeme baviť o tom, čo nám E-tika podcast dal, čo sme my dali jemu a o všetkých tých veciách, ktoré ste ešte chceli vedieť, ale hanbili ste sa nás opýtať. Podcast pripravuje Nástupište 1-12 v spolupráci s Kempelenovým inštitútom inteligentných technológií, koncept pripravujú a moderujú Juraj Podroužek a Tomáš Gál, sound mastering Peter Filo. Projekt podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.

Téma: (Ne)etická biometria Hosť: Ján Záborský Biometrické systémy dokážu v mnohých ohľadoch zlepšiť kvalitu našich životov. Pomáhajú nám zabezpečiť bezpečný a bezbariérový prístup na letiská, či futbalové štadióny, ale aj do vlastného bankového konta. V súvislosti so súčasnou pandemickou situáciou niektorí zástancovia biometrie dokonca obhajujú jej nasadenie ako hygienického a bezkontaktného spôsobu kontroly identity. Na druhej strane existujú voči rozšíreniu biometických systémov, predovšetkým tvárovej biometrie na verejných priestranstvách mnohé obavy, ktoré sa týkajú súkromia, možného zneužitia údajov zo strany štátov či súkromných firiem ale aj otázniky ohľadom transparentnosti a férovosti takýchto systémov. V dnešnom diele nášho podcastu, sa preto budeme pýtať, za akých podmienok je správne používať biometrické systémy, predovšetkým systémy na rozpoznávanie tváre. A ako vôbec dosiahnuť tvárovú biometriu, ktorá prináša ľuďom väčšinu svojich výhod, ale súčasne minimalizuje možné negatívne dopady? Budeme sa teda rozprávať o tom, či a za akých podmienok je možné robiť biometriu eticky. Našim hosťom je Ján Záborský. Pán Záborský pôsobí vo firme Innovatrics, ktorá sama vyvíja biometrické systémy a kde sa stará o komunikáciu. Predtým takmer dvadsať rokov pôsobil ako ekonomický novinár. Spoločnosť Innovatrics je jedným zo zakladateľov a podporovateľov Kempelenovho inštitútu inteligentných technológií. Podcast pripravuje Nástupište 1-12 v spolupráci s Kempelenovým inštitútom inteligentných technológií, ktorý podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.

V našom podcaste často hovoríme o tom, že digitálne technológie prinášajú so sebou množstvo pozitívnych zmien ale aj mnohé nezanedbateľné riziká. Napríklad vďaka systémom umelej inteligencie sme schopní robiť rýchlejšie, presnejšie a kvalifikovanejšie rozhodnutia. Na druhej strane sa ich pričinením dajú odhaliť a zneužiť rôzne ľudské zraniteľnosti alebo oslabiť práve naša schopnosť samostatne sa rozhodovať. To platí dvojnásobne v prípade zraniteľných skupín, akými sú napríklad deti a mladí ľudia. V dnešnom diele nášho podcastu sa preto pozrieme na to kde všade digitálne technológie a umelá inteligencia pomáhajú nám a našim deťom, ale aj to kde by sme ich prítomnosť mali radšej obmedziť. Budeme sa pýtať čo robia online platformy správne a kde sa voči mladým užívateľom nechovajú celkom korektne. Ale aj to, akú miery zodpovednosti za budúcnosť našich detí nesieme na svojich pleciach a aká je úloha rodiča v digitálnej dobe. Našim hosťom je Andrea Cox. Andrea je školiteľkou tém bezpečného internetu pre rôzne významné inštitúcie ako Ministerstvo vnútra SR, Iuventa - Slovenský inštitút mládeže alebo Google Slovensko. Vedie občianske združenie Digitálna inteligencia - digiQ, ktorého cieľom je poukázať na to, že uvedomelým a aktívnym prístupom pri ich používaní môžu byť technológie a internet dobrým nástrojom pre človeka. Je vyštudovanou pedagogičkou, no svoj kariérny život strávila medzi štátnou správou a tretím sektorom budovaním administratívnych štruktúr a silnej občianskej spoločnosti. A okrem toho je matkou 14-ročnej dcéry. Podcast pripravuje Nástupište 1-12 v spolupráci s Kempelenovým inštitútom inteligentných technológií, ktorý podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.

Naše životy určujú data. Riadi sa nimi sociálny, či finančný systém, prioritizuje doprava, rozdeľuje zdravotná starostlivosť. Ale zásobujú sa nimi aj algoritmy, ktoré triedia novinky na našej obľúbenej sociálnej sieti, či zobrazujú reklamy na webových stránkach, ktoré navštivime. Dáta sú novou ropou digitálnej spoločnosti. A to vyvoláva mnohé nádeje, ale aj obavy. O súčasných systemoch umelej inteligencie sa zvykne hovoriť ze dokážu byť len také dobré ako data, ktorými ich nakŕmime. Jedným z najdôležitejších zdrojov dat sme aj my sami, ľudia. Človek je nielen ten kto dáta využíva, ale aj ich cenným zdrojom. V dnešnom diele nášho podcastu sa pozrieme na to, prečo je ludský dohľad nad spracovanim dat stále dôležitý a prečo je rovnako dôležité aby sme pri ich zbere a spracovaní boli čo najviac transparentní voči ostatným ľuďom. Budeme sa rozprávať o umelej inteligencii, dátach s ktorými pracuje a o tom, ako a prečo ešte stále potrebuje pre svoje fungovanie aj nás, ľudí. Našim hosťom je Jakub Šimko. Jakub je výskumníkom Kempelenovho Inštitútu Inteligentných Technológií, kde vedie tím zameraný na analýzu dát z obsahu a správania používateľov na webe. Podcast pripravuje Nástupište 1-12 v spolupráci s Kempelenovým inštitútom inteligentných technológií, ktorý podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.

Disruptívne digitálne technológie so sebou prinášajú množstvo nových príležitostí pre našu spoločnosť. Okrem toho však môžu pre nás znamenať aj prítomnosť nových, ešte dôkladne nepreskúmaných rizík. Je preto otázne, ako ich efektívne regulovať, napríklad aj zo strany štátu a verejných inštitúcií. V tomto diele sa sa spoločne pozrieme na to, ako a kedy má zmysel regulovať nové technológie rozumným spôsobom. Budeme sa pýtať, či Európska únia a Slovensko dôverujú schopnostiam technologických spoločností, že v rámci samoregulácie budú vedieť týmto rizikám primerane čeliť. Zamyslíme sa nad tým, ako by sme mali regulovať technologických gigantov, veľké online platformy, či celkovo poskytovateľov vysokorizikových systémov umelej inteligencie. A položíme si aj otázku do akej miery potrebujú štátni úradníci rozumieť technológiám, ktoré sa snažia usmerňovať. Našim hosťom je Tomáš Jucha. Tomáš je riaditeľ odboru digitálnych polík a medzinárodnej spolupráce na Ministerstve pre investície, regionálny rozvoj a informatizáciu SR, kde sa venuje nastavovaniu politík jednotného digitálneho trhu, rozvoju medzinárodnej spolupráce v digitálnej agende, ako aj podpore digitálnej ekonomiky a dátového hospodárstva. Usiluje sa o nastavenie regulácie disruptívnych technológií ako je umelá inteligencia alebo supervýkonné počítanie, nastaveniu zodpovedného a pre spoločnosť a jednotlivca prospešného procesu digitálnej transformácie Slovenska a o rozvoj digitálnych zručností. Podcast pripravuje Nástupište 1-12 v spolupráci s Kempelenovým inštitútom inteligentných technológií, ktorý podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.

Transhumanizmus je myšlienkový smer, ktorý už dávnejšie odrástol z obskúrnosti akademických kabinetov. Dnes ho už môžeme považovať nielen za filozofické hnutie, ale aj za prúd aktivizmu korešpondujúci s konkrétnymi cieľmi, víziami a postupmi smerom k rozvoju a vylepšovaniu ľudských bytostí. Transhumanizmus má veľa odtieňov, spája ich však snaha robiť našu existenciu znesiteľnejšou. Pre dosiahnutie tohto cieľa navrhuje uplatniť rôzne kultúrne, spoločenské, a predovšetkým technologické nástroje, z ktorých biotechnológie, medicínske technológie a umelá inteligencia sú asi najviac skloňované. V tomto podcaste sa budeme viac zaoberať abstraktnejšími pojmami, súvisiacimi s podstatou človeka a jeho budúcnosťou, možnými zmenami, ktoré nás čakajú a prečo sa ich obávať, alebo sa na ne tešiť. Povieme si viac o morálke a etike. A pohráme sa s myšlienkovými experimentmi a paradoxmi. Našim hosťom je Martin Farbák. Martin pôsobí ako doktorand na Katedre filozofie a dejín filozofie na Univerzite Komenského v Bratislave. Vo svojom výskume sa zaoberá aktuálnou problematikou transhumanizmu a jeho víziami biochemického vylepšovania človeka. Podnetom k štúdiu mu bola jeho osobná skúsenosť s prácou s mentálne postihnutými ľuďmi a hľadanie odpovede na otázku, čo je ľudská prirodzenosť.

Často si ani neuvedomujeme ako sú naše životy čoraz viac závislé od rozhodnutí umelej inteligencie. Jej algoritmy neslúžia len pre lepšiu navigáciu po meste, alebo na triedenie elektronickej pošty. Rovnako môžu rozhodovať o našom prijatí do práce, pridelení úveru, ale aj o kvalite zdravotnej starostlivosti, či prepustení z väzenia. To sú oblasti, kde každá chyba stroja môže mať ďalekosiahle následky. O to viac, ak by boli tieto rozhodnutia neférové a systematicky poškodzovali konkrétne skupiny obyvateľstva. Ako často a prečo sa takéto situácie skutočne stávajú a čo s tým ich tvorcovia, ale aj my ako užívatelia vieme robiť? Je vôbec v ľudských silách odhaliť podobné neprávosti aj v prípade ak čelíme pokročilým a z ľudského pohľadu príliš komplikovaným algoritmom AI? A ako nám snaha vytvoriť férovú a vysvetliteľnú umelú inteligenciu pomôže lepšie pochopiť naše vlastné predsudky a skreslenia? V dnešnom diele nášho podcastu sa budeme rozprávať o tom, ako algoritmy AI môžu kopírovať ľudské chyby a prečo je dôležité im primerane rozumieť. Našim hosťom je Martin Tamajka ktorý sa zaoberá analýzou medicínskych obrazových dát a spracovaním prirodzeného jazyka s použitím umelej inteligencie. Spolu so svojimi študentmi tiež skúma metódy vysvetliteľnosti modelov AI, tak, aby boli pochopiteľnejšie pre používateľov. Podcast pripravuje Nástupište 1-12 v spolupráci s Kempelenovým inštitútom inteligentných technológií, ktorý podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.

Pojmy ako dezinformácie, fake news, hoaxy alebo filtračné bubliny sa stali súčasťou nášho bežné slovníka a javy s ktorými súvisia výrazne ovplyvňujú aj naše životy. Nedôvera v informácie, ktoré ako užívatelia konzumujeme v online priestore sa aj u nás na Slovensku výrazne prejavila napríklad v súvislosti s pandémiou koronavírusu, či v postoji obyvateľstva voči očkovaniu. V dnešnom dieli nášho podcastu sa budeme rozprávať o tom, prečo sú vlastne dezinformácie a filtračné bubliny s ktorými sa stretávame napríklad na sociálnych sieťach tak nebezpečné a ako sa voči tomuto nebezpečenstvu vieme efektívne brániť aj za pomoci nástrojov umelej inteligencie a strojového učenia. Našim hosťom je Róbert Móro, výskumník z Kempelenovho inštitútu inteligentných technológií. Robo sa venuje výskumu správania používateľov na webe, umelej inteligencii a modelovaniu používateľov. Posledné dva roky spolu s kolegami aktívne skúma oblasť dezinformácií a ich automatizovanej detekcie.

Virtuálna a rozšírená realita sa postupne stávajú významnými informacnymi technológiami. Získavajú čoraz širšie uplatnenie nielen zábavnom priemysle, ale aj v obchode či klasických priemyselných odvetviach. V dnešnom dieli sa pozrieme na to ako virtuálna realita vstúpila do našich životov ale aj na to, kde všade by jej účinky mohli vytvárať spoločenské napätie. Budeme sa pytat, ktoré otázky by sme si pri nasadzovaní a používaní VR mali klásť a na čo by sme sa ako jej používatelia, ale aj ako jej tvorcovia mali do buducna pripravit. O spoločenskom rozmere virtuálnej a rozšírenej reality budeme rozprávať s Luciou Mendelovou. Lucia pracuje ako dizajnérka a softvérová vývojárka aplikácií virtuálnej a rozšírenej reality v Nemecku, kde aj posledných 12 rokov žije.

S ohľadom na tempo, akým prebieha vývoj súčasných digitálnych technológii sa môže zdať, akoby v ňom uvažovanie o hodnotách ani nemalo mať miesto. Chceme predsa prichádzať so stále novými inováciami, byť kreatívni, nenechať sa obmedzovať úvahami o tom, či to čo robíme, je aj dobré. V dnešnom dieli si ukážeme, že úvahy o hodnotách sú v dizajne IT pritom už dlhodobe prítomné, len si to možno ani neuvedomujeme. Zamyslíme sa nad tým, ktoré etické hodnoty by mali byť pre vývoj digitálnych technológií podstatné a akým spôsobom by sme ich vedeli premietnuť aj do ich dizajnu.

Bezpečnosť digitálnych technológií je v neustálej kríze. Množia sa úniky a krádeže dát, vírusy, malware, ransomware, útoky na priemyselné podniky, vznikajú štátmi sponzorované hackerské skupiny, bezpečnostné diery majú štatút zbraní hromadného ničenia. Ako sa proti hackerom dokáže obrániť povedzme banka, elektráreň, alebo NSA, ktorá povedzme zažila veľký únik svojho digitálneho zbraňového arzenálu? A ako to dokáže zvládnuť bežný slovenský podnikateľ, občan, či povedzme naša štátna inštitúcia? Ako vyzerá hackerská scéna na Slovensku a akú má budúcnosť? Na tému IT bezpečnosti dnes budeme rozprávať s našim hosťom - Tomášom Zaťkom, ktorého IT security scéna pozná aj pod menom Woody. Tomáš je spoluzakladateľom a spolumajiteľom viacerých firiem z tejto brandže. Nedávno vaša práca zarezonovala aj vo svete, objavom bezpečnostnej diery vo veľmi rozšírenom virtualizačnom softvéri VMware.

Výrazom Smart City označujeme nové digitálne technológie v mestách ako sú napríklad rôzne senzory schopné vysielať dáta cez bezdrôtové siete, ktoré majú slúžiť na zlepšenie života v mestách. Do akej miery sú však Smart Cities skutočne chytré? A ako sa vyrovnávajú so spoločenskými a etickými výzvami, ktorým budú čeliť?

Jednou z najdôležitejších tém pre etiku IT je problém zodpovednosti. Kedy sme morálne zodpovední za produkty a služby, na ktorých sa ako vývojári podieľame?Ako sa táto zodpovednosť zmení s nástupom autonómnych strojov? Vystačíme si v takýchto prípadoch s tradičným chápaním zodpovednosti?

Umelá inteligencia sa stáva súčasťou našich životov. Čo to vlastne je umelá inteligencia a aké prínosy a možné spoločenské a etické riziká prináša? Čoho sa máme obávať a na čo sa naopak môžeme tešiť? Hosťom tretieho dielu podcastu E-tika je jedna z najvýznamnejších postáv IT na Slovensku, profesorka Mária Bieliková.

V súvislosti s pandémiou a vládnymi opatreniami sa často skloňuje otázka ľudského súkromia a jeho hraníc. V ďalšom diele sa pozrieme na etické problémy súkromia ako na jednu z najväčších tém súčasných dátovej etiky.

V prvom dieli podcastu E-tika si povieme o tom, ako chápeme etiku informačných technológií a aký má zmysel sa ňou vôbec zaoberať. Vysvetlíme si, prečo by sme mali o etických a spoločenských dôsledkoch nejakej technológie premýšľať už vo fáze jej vývoja a dizajnu.