Písal sa rok 1968 a československá spoločnosť chcela nakupovať televízory, počúvať Beatles a hovoriť o Stalinových zločinoch či homosexualite. Nádej im dával politik v obtiahnutých pásikavých plavkách, ktorý sa nebál rovnako skočiť zo skokanského mostíku v Santovke, ako sa postaviť najvyššiemu kádru komunistickej strany ZSSR Leonidovi Brežnevovi v železničnom depe v Čiernej nad Tisou. V novej epizóde dejepisného podcastu Tak bolo sme sa rozprávali o Alexandrovi Dubčekovi, socializme s ľudskou tvárou aj okupácii vojsk Varšavskej zmluvy v Československu v auguste 1968. 

Rovnako fantastické ako sú mýty o Thorovi, Ódinovi či Lokim, sú aj niektoré fámy o Vikingoch ktorým dnes bežne veríme.  Nosili Vikingovia rohaté prilby? Objavili skutočne Ameriku? Boli kresťanmi? Žili na Sicílii? Mal byzantský cisár osobnú stráž z radov Vikingov? Iba na jednu z týchto otázok je pravdivá odpoveď "nie".  Vypočujte si našu najnovšiu epizódu a presvedčte sa, či ste si tipli správne.

Hovorí sa, že rodinu si nevyberáš. To ale neplatí, ak žiješ v 19. storočí v strednej Európe a tvoje priezvisko je Habsburg/Habsburská. Teda vlastne, ani vtedy si nevyberáš ty, ale väčšinou ti mamka s tatkom niekoho dohodia. A nezískaš tak len muža, či ženu, ale aj ďalší geografický útvar na spravovanie.  Tak dopadol aj František Jozef - manžel legendárnej Sissi, ktorý po predkoch nadedil útvarov až-až. 'eFDžej' to ale nemal ľahké. Musel vyriešiť situáciu, keď jeden z týchto útvarov začal vymýšľať blbiny s autonómiou a ďalšími neduhmi. SPOILER ALERT! Bolo to horkokrvné Uhorsko, ktoré sa podarilo čiastočne skrotiť aj vďaka očarujúcej Sissi.  Btw, panička nebola žiaden cukríček, ako sa to často vykresľuje.

Hoci má politika appeacementu, teda ústupkov, uprostred slova “peace”, priniesla svetu pravý opak. Kým mocnosti v 30. rokoch dvadsiateho storočia krôčik po krôčiku cúvali pred Hitlerom, on sa neuspokojil len s troškou, v ktorú dúfali. Minulosť ukázala, že desivá sila diktátorov čiastočne pochádza aj z letargie, či strachu ich okolia. V dnešnej mimoriadnej epizóde dejepisného podcastu Tak bolo si pripomenieme, ako sa začala druhá svetová vojna. Pre túto tému sme sa rozhodli v kontexte udalostí za východnou hranicou Slovenska. Hovorí sa totiž, že keď lastovičky lietajú nízko, príde búrka. Venujme preto pozornosť signálom, ktorých spoľahlivosť overili práve dejiny a ukazujú sa aj v dnešnej dobe. Aby sme raz prekvapení nezmokli do nitky.

Keďže sa Facebooky hemžia nadávkami do náckov, fašistov, klerofašistov, neonacistov a všelikoho ďalšieho, zamysleli sme sa aký je medzi tým vlastne rozdiel. V čom sa líši, keď je niekto "nácek", respektíve  fašista? Nie, neodkorčuľovali sme z dejín a príbehov do politológie. Len sme sa pozreli, ako to s tým fašizmom celé videl Benito Mussolini - taliansky diktátor, ktorý sa oženil s nevlastnou sestrou, mal stovky mileniek a nakoniec do jeho tela ľudia hádzali kamene, kým sa hompáľalo pod strechou benzínovej pumpy.

Čo by asi urobila Cersei Lannister, keby ju niekto z verných zradil a zaútočil by na jej deti? Kde je pravý dedič Baratheonovského trónu? Majú Malíček a Varys viac moci ako samotný kráľ? G.R.R. Martin sa kultovým príbehom pokojne mohol inšpirovať v stredovekom Uhorsku. Matúš Čák Trenčiansky bojoval proti panovníkovi, reformy menili ráz života bežných ľudí a dlhy sa platili vždy -  či už ich bolo treba zaplatiť zlatými florénmi alebo životom.

V histórii ľudstva je niekoľko mien, pri ktorých nie je vôbec potrebné vysvetľovať, koho myslíte. Keď poviete Kleopatra, myslíte Kleopatru, keď poviete Napoleon, myslíte Napoleona, a keď poviete Beyoncé, myslíte Beyoncé.  Napoleon bol priemerný Korzičan, ktorý mohol žiť priemerný život a milióny Európanov by mali od jeho výmyslov pokoj svätý. Avšak bol tu jeden problém, a tým boli Napoleonove ambície, ktoré spôsobili jemu aj širokému okoliu nakoniec dosť zábavy i príkoria. Veď sa len spýtajte admirála Nelsona!  Nebojte, nemusíte, spýtali sme sa za vás. Napríklad aj to, akých zvierat sa Napoleon bál, ako zomrel, koľko meral a komu daroval svoje srdce - obrazne aj doslova.

HZDS bola cool, Vlado Mečiar bol najväčší macho a privatizácia ešte nebola nadávka. Bolo to síce pred 30 rokmi, ale áno, už to voláme dejiny. Takže čo sa vtedy dialo? Keď doznel štrngot kľúčov po Nežnej, ozvali sa výbuchy áut, song Vivat Slovakia, ale aj Deka Hity. Ľudia sa rozkukávali a čakali okamžitú zmenu k lepšiemu. Prišla? Dalo by sa povedať, že áno, veď žijeme v demokratickej krajine v Európskej únii a patríme medzi najbohatšie štáty sveta. No srsly! Ale vtedy, v divokých 90-tych nebolo vôbec nič isté.

V starovekej rímskej ríši by sa fantasticky písal bulvár, škoda, že neexistoval. Keby však existoval, takto nejako by mohli znieť jeho titulky. Podotýkame, že sú pravdivé. Caesar šokuje: “Kedysi ma uniesli piráti!” / Ak zabijete proskribovaných, získate 12 000 dinárov! / Kleopatru do Ríma priniesli v koberci! Vieme, prečo panovníčka zvolila toto antré! / Ďalšie povstanie otrokov! / Byť politikom je drahé, sťažujú si aedilovia, ktorí funkciu platia z vlastného! / Kráľa obvinili z pokusu o znásilnenie. Je to koniec kráľovstva v Ríme?

Ešte si nevybaľujte kufre z prázdnin, naopak, čaká nás ďaleká cesta. Môžete si vybrať, či nasadneme na okúzľujúci Orient Expres alebo vlakom vyrazíme za dobrodružstvom na Divoký Západ. Že je to málo? Tak ak máte čas, môžeme Transsibírskou magistrálou za 16 dní prebrázdiť aj zamrznutý Bajkal. Dnešný diel bude o tom, ako vlak ľuďom priviezol noviny, luxus aj prácu, ale tiež zašpinil vypranú bielizeň alebo privodil stratu teritória. Pohodlne sa usaďte v kupé, kým zaznie “konečná, vystupovať”, vezmeme vás naším podcastovým vlakom na výpravu po mnohých kútoch sveta.

Pracovná ponuka: Pridajte sa k posádke slávnych španielskych a portugalských moreplavcov, ktorí sa vydávajú na dobrodružnú výpravu, aby našli novú cestu do Indie. Plavte sa za slávou a bohatstvom v mene kresťanstva. Znalosti z navigátorstva sú výhodou, ponúkame niekoľko mesačný kontrakt. Pozícia zahŕňa stravu a nocľah, benefitom je rum za dobré správanie. Zn.: Len pre odvážnych.

Otec jej síce vybojoval korunu, ale neodovzdal skúsenosti s vládou. Mária Terézia tak bola ako mladá kráľovná hodená do vody, v ktorej sa musela rýchlo naučiť plávať. A to zvládla výborne v rôznych štýloch. Pozdvihla hospodárstvo a zbavila sa mnohomiliónového dlhu, ktorý jej zanechal otec, sobášnou politikou získala vplyv v mnohých končinách Európy a vďaka svojim reformám ovplyvnila takmer všetky sféry života. Vypočujte si rozprávanie z chodieb Hofburgu, kostolných lavíc aj obyčajných domov, kde zúrili kiahne a mor.

Na sklonku prvej svetovej vojny sa v cárskom Rusku odohrala séria revolúcií, ktorá zmenila veľkú časť sveta na najbližšie desaťročia. Robotnícky ľud na čele s “profesionálnym revolucionárom” Vladimírom Iľjičom Leninom, a tajnou políciou Čekou za chrbtom, odstránil cársku rodinu, odmietol výsledky volieb a zaviedol takzvanú diktatúru proletariátu. Čo to presne znamenalo a ako to ovplyvnilo boje Ruska v prvej svetovej vojne? Čo povedal Lenin na smrteľnej posteli a je možné, aby jedna z dcér posledného ruského cára Anastázia prežila krvavý masaker? Dozviete sa v dejepisom podcaste Tak bolo plnom príbehov zo začiatku 20. storočia.

Preneste sa s nami do čias prvého stabilného slovanského osídlenia na území dnešného Slovenska. Kmene Slovanov bojovali s Avarmi a zo západu, z Franskej ríše sme vanul vplyv ranného kresťanstva. To vytlačilo pôvodné božstvá rovnako ako Mojmír Pribinu a potom Rastislav Mojmíra. Ako si to všetko pamätať? Vznik Veľkomoravskej ríše a kultúrny vplyv Konštantína a Metoda sú v dejepise nosnou témou, preto sme sa rozhodli ich spracovať aj my. Ako Slovania žili a boli takí mierumilovní, ako o nich zvyknú písať spisovatelia romantizmu?

O Spojených štátoch Amerických sa zvykne hovoriť ako o slobodnej krajine. Čo však spájalo trinásť prvých kolónií, kým slobodu ešte nemali istú? V novej epizóde podcastu Tak bolo sa venujeme vzniku USA. Dozviete sa na koho strane bojovali vo vojne za nezávislosť pôvodní obyvatelia, prečo sú moriaky dôležitým symbolom, aj ktorý americký prezident vraj nosil drevenú protézu. Preplávajte s nami Atlantik a potom aj zamrznutú rieku Delaware, pozývame vás do Nového sveta.

Nájdeme ich v literatúre, ľudovej slovesnosti aj gastronómii. Či už ich spomíname pri fajčení, káve alebo dvom-trom veršom, ktoré si pamätáme z Turčína Poničana, historicky dôležitú úlohu Turkov na našom území nemôžeme uprieť. Prečo kvôli nim v Uhorsku naraz korunovali dvoch kráľov? Kam až sa na Slovensku dostali a prečo im socha v Komárňanskej pevnosti dodnes ukazuje “figu borovú”, to všetko vám porozprávame v ďalšej epizóde nášho podcastu.

Do minulosti sa vieme pozrieť vďaka kresbám či fotkám, cez nahrávky si zas vieme vypočuť ako znela. Ako však svet voňal, respektíve páchol pred stáročiami? Dnes budeme hovoriť o osobnej hygiene. O tom, kedy sa ľudia začali zbavovať ochlpenia, čo používali, kým nevynašli toaletný papier a ako na tom boli s nahotou. Aj hygiena má svoje dejiny a my vás nimi v prvej prierezovej epizóde prevedieme. A ozaj, čo by ste vy dali za to, aby ste mohli utrieť kráľovi zadok?

Dejiny sa dajú deliť na pred a po. Udalosti ľudského života však len zriedka. Príbeh Milana Šimečku, intelektuála, spisovateľa a disidenta je výnimkou. V jeho prípade hovoríme o čase kým veril totalitnej utópii, a keď v ňu stratil vieru. Piaty diel podcastu Tak bolo je o jeho osobnom príbehu, českom a slovenskom disente aj o tom, prečo byť bagristom, keď môžete byť knihovníkom. Špeciálnu epizódu sme pripravili pri príležitosti 30. výročia založenia Nadácie Milana Šimečku, ktorá podcast Tak bolo podporuje.

V tejto epizóde budeme cestovať po africkom kontinente. Pozrieme sa, ako vybrané krajiny zvládli odchod európskych kolonizátorov a stavanie sa na vlastné nohy. Kým Juhoafrickú republiku viedli de Klerk a Mandela k mieru, v Alžírsku zahynulo v bojoch o samostatnosť 400-tisíc ľudí. Zistíme, prečo je dnešný Paríž taký multikultúrny aj to, koľko zaplatilo chudobné Kongo - vtedajší Zair - za jeden z najslávnejších zápasov v dejinách boxu.

Nad Tatrou sa blýskalo a slovenskému sebaurčeniu svitalo na lepšie časy. Je prvá polovica 19. storočia a Štúrovci sa vďaka postave mladého Ľudovíta prebúdzajú na bratislavskom lýceu. Vyrážajú na Devín a berú nás so sebou (aj na afterparty v hostinci). Usporiadame s nimi prvé Slovenské národné povstanie v roku 1848, navštívime Adelu Ostrolúcku a nakoniec s Ľudovítom pôjdeme aj na poľovačku, ktorá sa mu stala osudnou. Alebo žeby to bola jeho ješitnosť?